|
Dopady koronavíru budú rozsiahle, negatívne - krachy firiem, nezamestnanosť..., ale aj pozitívne - ľudia budú minimálne najbližšie 2 mesiace tráviť čas doma. Práca z domu mnohým ušetrí ďalšiu hodinu - dve na cestách do zamestnania. A konečne sa splnil sen všetkých manželiek - zrušili sa športové súťaže, takže muži nemajú načo pozerať v televízii. Zrazu máme k dispozícii niekoľko hodín času denne. Poďme to využiť a začať pracovať na nových projektoch. Kríza zrejme sčasti zmení spotrebiteľské návyky. Na doručovanie si ľudia rýchlo zvyknú a kto ho nebude ponúkať a nebude mať internetový obchod, zrejme začne v konkurenčnom boji prehrávať. Veľké turbulencie možno očakávať v cestovaní. Cestovné kancelárie asi tiež budú musieť zmeniť obchodné modely. Osobne veľmi dúfam, že sa osvedčí práca doma a firmy zistia, že to ide aj bez dennej prítomnosti na pracovisku. Ak nie, potom by mal nastať spoločenský tlak na jej daňové zvýhodnenie. Dnes vidíme, ako práca z domu odbremenila dopravu a aký pozitívny vplyv má na ekológiu. Tým možno opäť začnú byť zaujímavé dediny, kde sa dá za cenu bratislavského bytu kúpiť 10 domov. Asi je príjemnejšie žiť v dome s pozemkom 500 m2 a raz za týždeň prísť do mesta do práce a nakúpiť. Globalizácia zrazu odkryla zraniteľné miesto - tu asi možno očakávať najväčšie zmeny. A bude toho oveľa viac. Čas, ktorý teraz všetci dostali, je možné produktívne využiť na nové projekty a prípravu na zmeny, ktoré zákonite prídu.
Hľadám (dúfam, že v krátkej budúcnosti budem môcť použiť plurál) ľudí s nápadmi ako zmeniť ekonomiku a celú spoločnosť, ktorá zaspala v 20. storočí, na modernú ekonomiku a spoločnosť 3. tisícročia. Hľadám ľudí s nápadmi, novinárov a blogerov, ktorí budú najlepšie nápady propagovať, programátorky a programátorov, ktorí budú spolupracovať s ľuďmi, ktorí majú nápady, ale nevedia programovať, ľudí s kontaktami v zahraničí, ktorí rozšíria spoluprácu s inými krajinami, ľudí, ktorí majú možnosť získať investície, hľadám každého, kto chce spolupracovať. Zo začiatku pôjde o neformálnu občiansku iniciatívu - mailové kontakty, resp. kontakt cez webovú stránku - jej adresa je až na konci textu, aby sa tento text nepovažoval za reklamu. Neskôr môže iniciatíva dostať aj niekoľké formálne prvky. Dobrá správa je, že niektoré projekty už dnes môže robiť súkromná firma a to vrátane takých, kde mal pred dobou internetu monopol štát. Návrhy nových projektov sú na konci textu. Každý môže vytvoriť nový projekt, ktorého bude garantom alebo sa podieľať na vybraných projektoch v rozsahu, ako sám uzná za vhodné. Je predpoklad, že z nápadov vznikne aj niekoľko firiem. Zatiaľ neuvažujem nad politickou stranou, pretože jej pôsobnosť je obmedzená na jeden štát. Ale nemožno vylúčiť, že ľudia budú mať argumenty pre jej založenie, prípadne si ich všimnú iné strany.
Text je veľmi kritický k súčasnému modelu ekonomiky. V komunizme som však žil dostatočne dlho, aby som nielen vnímal, ale aj pocítil jeho moc, takže po jeho návrate netúžim.
|
|
DNEŠNÝ STAV
Máme za sebou 30 rokov budovania kapitalizmu. Priemerný plat sa za tú dobu vyšplhal len na 1 000 EUR. O niekoľko kilometrov ďalej, v Rakúsku, je priemerný plat 3 500 EUR. HDP však kontinuálne rastie (aj k tomu sa neskôr dostaneme), takže podľa expertov je všetko v poriadku a ľudia sa majú stále lepšie.
Nie, budovanie kapitalizmu nie je úspešný príbeh nikde vo východnom bloku. Existuje významnejší ukazovateľ a dotýka sa nás oveľa citeľnejšie ako hodnota HDP - výsledky volieb. Voľby sú zrkadlom spokojnosti občanov s pomermi v spoločnosti. Trend príklonu voličskej priazne k novým stranám vyjadruje nespokojnosť so spoločenským vývojom a je zreteľný nielen u nás, ale aj v Česku a tiež aj mimo východného bloku v Španielsku, Grécku, Taliansku, Francúzsku (Macron je predsa tiež nový nesystémový politik). Nespokojnosť sa prejavuje aj v krajinách, ktoré sú výkladnými skriňami kapitalizmu. Kde inde by mal kapitalizmus prinášať blahobyt pre všetkých tvrdo pracujúcich, ak nie v USA a v Británii. A máme tu Trumpa a brexit.
Na Slovensku sme urobili všetko, čo nám radili experti - slobodný trh, privatizácia, ochrana majetku a investícií, rovná daň, investičné stimuly, nízka daň, druhý pilier, zdravotné poisťovne (mimochodom, kde je sľubované skvelé zdravotníctvo - veď voľný trh poisťovní mal byť všeliek)... Čo ešte musíme urobiť?
Isteže, experti majú riešenia aj dnes. Momentálne sú v móde produktivita, vzdelávanie, inovácie - samozrejme, bez bližšieho vysvetlenia.
1. Produktivita - pokúsme sa zamestnancovi Volkswagenu vysvetliť, že zarába málo, pretože robí málo produktívne. Ak chce plat na úrovni Rakúska, musí za 8 hodín práce urobiť dvakrát viac ako doteraz. V Peugeote, Kii a Jaguari tiež, prípadne aj trikrát viac. A všetci tí robotníci z Utajeného šéfa musia za 8 hodín pracovať približne päťnásobne intenzívnejšie, ako doteraz, pretože ich platy sú oveľa nižšie ako vo VW.
Alebo, že by bol problém niekde inde? Potom teda asi bude chyba v managmente. Kde inde, keď robotníci robia naplno, nie? Na Slovensko zrejme prichádzajú treťotriedni manažéri, ktorí sú za nízku produktivitu zodpovední. Vylúčiť to nemožno, ale úspešné zahraničné firmy majú nastavené firemné procesy, platné v celom svete. A zrejme ich aj účinne kontrolujú. Takže ani toto vysvetlenie neplatí.
Aká je teda odpoveď robotníkovi v automobilke? Ako má zlepšiť svoju produktivitu? A ako to má urobiť vláda?
2. Kvalitnejšie vzdelávanie. Opäť - samozrejme, bez bližšieho vysvetlenia, ako by to kvalitné vzdelávanie malo vyzerať. Na vysokých školách študuje viac ako polovica populácie, významná časť populácie dostane teda najvyššie vzdelanie. Lekári, ktorých vychovali naše nekvalitné lekárske fakulty nám odchádzajú do zahraničia a napodiv, tam ich nekvalitné vzdelanie postačuje. V Británii, Česku a v Rakúsku pracujú stotisíce našich občanov. Vraj odchádzajú tí najkvalitnejší. Ako je možné, že ich vychovali naše nekvalitné vysoké, stredné a základné školy? A školy sú nekvalitné zrejme všetky, na každej z nich učia nekvalitní učitelia, profesori. Naozaj? Naozaj neexistuje ani jedna škola, ktorá by mohla byť vzorom? Ak nie, ako teda má to kvalitné vzdelanie vypadať?
Žeby angažovať niekoľko učiteľov matematiky, fyziky, angličtiny z Rakúska (krajiny, ktorá má 3,5 x vyšší priemerný plat) a nechať ich rok u nás učiť podľa ich osnov. Každú hodinu nasnímať a potom analyzovať. A následne rakúske školstvo okopírovať. Že to ešte nikoho nenapadlo. No asi preto, že tie rozdiely nie sú až také veľké a ani super školstvo nepotiahne mzdy na rakúsku úroveň.
3. Inovácie sú, isteže, skvelá vec - vymyslíte lietajúce auto a výrobu, celkom pochopiteľne, presuniete do Ázie. Aký osoh z toho bude mať slovenská ekonomika?
4. Voľby 2020 - správa z tlače - "V hodnotení ...názov inštitúcie nebudem spomínať ... svojím programom najviac presvedčila ..." Strana a inštitúcia je úplne nepodstatná. Programy, ale aj pohľady expertov sú zhruba rovnaké.
Pozrime sa trochu detailnejšie, aký je ten najlepší ekonomický program.
Hlavná myšlienka, ako inak "Rýchly rast miezd je však možný len pri zvrátení úpadku nášho vzdelávacieho systému, vybudovaní domácej inovačnej kapacity ..." a ešte vymáhateľnosť práva a znižovanie byrokracie. Podrobnejšie :
4.1. Rozumná daňová politika, nie zvyšovanie zaťaženia - čarovanie s daňami určite priemerný plat 3500 EUR neprinesie. Estónska daň - kto a začo však tie výrobky a služby v najchudobnejších a vyľudnených regiónoch bude kupovať?
4.2. Zodpovedná rozpočtová politika - čo sa vyberie na daniach, to sa, a ešte trochu viac, rozdá - čo to má spoločné so mzdou 3500 EUR?
4.3. Lepšie podnikateľské prostredie - moderná finančná správa, minimálna mzda bez politiky, menej stresu pre podnikateľov, zjednodušíme podnikateľské prostredie - kto má nápad a odbyt už dávno podniká alebo práve zakladá firmu. V detailoch to určite pomôže, ale trojnásobnú mzdu neprinesie.
4.4. Štát bez oligarchov - áno, bude sa menej kradnúť. To je fajn, ale čo to má spoločné s trojnásobnou mzdou?
4.5. Verejné obstarávanie a eurofondy - poriadok a kontrola, rozumné pravidlá. Platí vyššie uvedené.
A čerešnička na torte - "Podporíme tých, ktorí sú ochotní za prácou cestovať." Nestačia rozvrátené rodiny - manželky na turnusoch v Rakúsku, manželia v Česku, deti žijúce natrvalo v Británii. Presťahujme všetkých obyvateľov k automobilkám a od Nitry smerom na východ už potom môže byť savana s tisíckami pobehujúcich medveďov.
Pre voličov je najdôležitejšia ekonomika. To vedel už Bill Clinton. S týmto výkonom sa však voľby nevyhrávajú a nepomôže ani desať ústavných sťažností. Problém je, že o štyri roky, po vyčistení chlieva, už budú musieť strany zapnúť práve v ekonomike. A volebné programy budú opäť len kozmetickými úpravami vyššie uvedeného. Nemožno sa diviť, že postupne budú čoraz viac voličov získavať strany ešte demagogickejšie.
Aby sme nekrivdili slovenským stranám a ekonómom, lepšie rady nepočuť ani vo svete. Možno by bolo poctivejšie, aby všetci títo experti priznali - v skutočnosti vôbec netušíme, čo treba robiť.
5. HDP. Máme tu jeden ukazovateľ, ktorému sa všetci kľaňajú. A to až do takej miery, že sa centrálne banky nerozpakujú zadávať inflačné ciele, len aby sa zachovala ilúzia jeho rastu.
Vyspelé krajiny dosiahli takú úroveň, že časť tovarov už nemá priestor na rast. Väčšina ľudí nebude dvakrát raňajkovať a obedovať, väčšina nebude bývať naraz v dvoch domoch, prevádzkovať v rodine päť áut, každý mesiac meniť nábytok či spotrebnú elektroniku apod. HDP dosiahlo svoj prirodzený strop v mnohých tovaroch a jeho bežný rast pri týchto komoditách nie je reálny. Nádej je možno v službách, ale pri 25 dňoch dovolenky nepôjdete na 10 pobytov pri mori ročne, nemáte potrebu platiť bankám vyššie poplatky, práve naopak, nechcete preplácať poistenie, nepotrebujete chodiť do kina, keď máte paušál Netflix apod.
Zabudli sme, čo je cieľom ekonomiky - blahobyt občanov. Bolo by dobre, aby konečne ekonomika začala slúžiť občanom a nie naopak.
6. Úrokové sadzby. Opäť ilúzia, že ich rast alebo pokles stimuluje ekonomiku. Firma ani začínajúci pdnikateľ si neberie úver, pretože je lacný. Najprv musí existovať nápad a projekt, ktorý zarobí a až potom sa hľadá financovanie. Nikdy nie naopak. Prelievanie kapitálu z bánk a dlhopisov na akcie a opačne nižšími alebo vyššími úverovými sadzbami je iba demagógia, že ide o podporu ekonomiky. V skutočnosti kapitál iba hľadá vyšší zisk. Šialenstvo je robiť rovnakú vec opakovane a očakávať iné výsledky. Neustále nalievanie peňazí do bánk a zároveň očakávanie, že to naštartuje ekonomiku je takýmto prípadom. Japonská centrálna banka by o tom mohla rozprávať, ale nielen ona. ECB od roku 2015 nalialo do ekonomiky 2,6 bilióna EUR s nulovým výsledkom. A toto je obsahom prvého projektu.
|